Auschwitz I bol nacistický koncentračný tábor založený v juhozápadnom Poľsku pri meste Osvienčim. Pôvodne bol zamýšľaný ako zajatecký tábor no počas druhej svetovej vojny slúžil ako administratívne centrum celého komplexu táborov v okolí. Na jeho výstavbe sa podieľalo asi 300 Židov z mesta Osvienčim.
Prvý transport s väzňami do tábora dorazil 14. júna 1940 a tvorilo ho 728 poľských zajatcov z Tarnówa, z ktorých dvadsiati boli Židia. Kým boli pre nich upravené priestory, boli umiestnení do pôvodných budov Poľského tabakového monopolu. Pôvodné budovy kasární boli jedno a dvojposchodové stavby z červených tehiel, ktoré nemohli poskytnúť ubytovacie priestory pre dostatok väzňov.
Jednoposchodové stavby boli preto prebudované, bolo k nim pristavené ďalšie poschodie. Boli tiež postavené nové budovy, použité boli aj budovy zabrané vysťahovaným Poliakom nakoľko pred výstavbou tábora boli všetci obyvatelia v oblasti asi 40 kilometrov štvorcových. Každý z barakov, v ktorom boli umiestnení väzni sa označoval blok a mal pridelené číslo. V bloku 11 sa nachádzalo táborové väzenie. Nachádzali sa v ňom zvláštne cely na státie s podlahou asi 1,5 metra štvorcového, do ktorých sa vchádzalo malým otvorom pri podlahe. Boli do nich umiestňovaní viacerí väzni, ktorí museli postojačky prečkať celú noc a počas dňa pracovať s ostatnými. V suteréne bloku sa nachádzali aj cely, v ktorých nechávali väzňov bez prísunu stravy a vody zomierať hladom.
Koncom roka 1941 začali do tábora Auschwitz I prúdiť sovietski vojnoví zajatci, hlavne zo zajateckého tábora Lamsdorf. Tritisíc z nich krátko po príchode zastrelili. Z pôvodných 12 000 žilo vo februári roku 1942 už len niečo okolo jedného tisíca. V priebehu roku 1943 sa podarilo z tábora prepašovať rozsiahlu správu so štatistikami o dianí v tábore. Dostala sa do rúk Poľskej exilovej vláde, do Washingtonu a Inde. Nikto však proti dianiu v tábore nezakročil.
10. apríla 1944 sa podarilo z tábora utiecť dvom židovským väzňom R. Vrbovi a A. Wetzlerovi pochádzajúcim zo Slovenska. Niesli so sebou rozsiahlu 40 stranovú správu o dianí v tábore. Príkaz nacistom na definitívne opustenie tábora prišiel 17. januára 1945 po priblížení sovietskych jednotiek. Sovieti oslobodili okolie Osvienčimu 27. januára 1945. V tom čase sa tam nachádzalo asi 8000 chorých väzňov, ktorí boli neschopných transportu. V komplexe ležalo asi 1000 nepochovaných tiel.
zdroj: wikipedia.org
