Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol založený v roku 1941 neďaleko poľského mesta Osvienčim. Jednalo sa o najväčší nacistický tábor, pričom od roku 1941 do roku 1945 tu bolo popravených približne 1,1 milióna ľudí, z čoho 900 000 ľudí bolo ihneď poslaných do plynových komôr a asi 200 000 ľudí zomrelo na následky podvýživy, týrania, lekárskych pokusov či chorôb.
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau sa stal symbolom genocídy asi 6 miliónov ľudí, prevažne Židov. V roku 1971 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Celkovo bolo z územia dnešného Slovenska deportovaných do Osvienčimu 65 692 osôb. Nie všetci však boli deportovaní priamo do tábora Auschwitz-Birkenau, nakoľko prvé transporty smerovali do tábora Auschwitz I. Jednalo sa predovšetkým o obdobie výstavby nového komplexu v Birkenau.
Podľa údajov repatriačných úradov sa z Auschwitzu vrátilo v roku 1945 len 348 osôb.
Z územia vtedajšieho Slovenska boli deportácie vykonané v troch etapách:
1. etapa: marec až apríl 1942, deportovaní boli práceschopní muži a ženy, slobodní bez rodinných príslušníkov vo veku 16 až 35 rokov v počte asi 17 000 osôb.
2. etapa: apríl až august 1942, rodiny a rodinní príslušníci z prvých transportov. Deportovaných bolo asi 35 000 osôb.
3. etapa: september až október 1944. Deportované boli slovenské rodiny po Slovenskom národnom povstaní v počte asi 13 692 osôb.
Zdroj: wikipedia.org
