Slovenské národné povstanie bolo ozbrojeným vystúpením proti obsadeniu Slovenska Nemeckou armádou a proti politickému systému, ktorý na čele s prezidentom Jozefom Tisom panoval vo vtedajšom Slovenskom štáte. SNP bolo zároveň udalosťou, vďaka ktorej sa Slovensko po druhej svetovej vojne zaradilo na stranu víťazných mocností.
Necelého pol roka pred jeho vypuknutím začali odbojári pod velením Jána Goliána zhromažďovať zásoby na strednom a východnom Slovensku. S týmto do značnej miery pomohol aj Imrich Karvaš, guvernér Národnej banky, ktorý oklamal Jozefa Tisa a zorganizoval presun peňazí do Banskej Bystrice. Tie následne slúžili na financovanie povstania.
24. augusta povstalci prijali rozhodnutie, že sa postavia na odpor, keď nemecké vojská prekročia hranice Slovenska. Tie v tom čase už pripravovali na Morave jednotky, ktoré mali obsadiť naše územie.
29. augusta začali so vstupom na naše územie. Povstalci najprv čakali na prejav vtedajšieho ministra obrany, od ktorého očakávali, že taktiež vyzve na povstanie. To sa však nestalo a namiesto toho vyzval, aby nekládli odpor.
Povstanie tak začalo na rozkaz generála Goliána o 20:00 po odznení dohodnutého rádiorozkazu „Začnite s vysťahovaním!“, pričom sa počítalo tiež s tým, že do povstania sa zapojí aj sovietska červená armáda. Tá však nič nepodnikla.Cieľom povstania, v ktorom proti sebe bojovalo 47 000 vojakov spolu s 18 000 povstalcami proti 50-tisícovej nemeckej armáde malo byť odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, “otvorenie” Duklianskeho priesmyku, ktorý mal byť pripravený na príchod červenej armády a následné začlenenie do obnovenej Československej republiky.
Nemci povstanie potlačili 27. októbra 1944 a povstalci vtedy zároveň dostali od generála Goliána rozkaz, prejsť na partizánsky spôsob boja, ktorý tvorili skupiny vojakov skrývajúce sa v horách, nárazovo napádajúce nepriateľskú armádu.
3 dni na to prezident Slovenského štátu Jozef Tiso vyznamenal príslušníkov nemeckej armády a verejne poďakoval Hitlerovi za potlačenie povstania.
